Keď sa povie chata, mnohým z nás sa vybaví oheň v krbe, vôňa dreva, teplé ponožky, partia priateľov a pokoj, ktorý v meste chýba. A práve do tejto atmosféry sa výborne hodí fľaša dobrého vína. Možno sa pýtate, prečo práve víno a nie niečo tvrdšie? Tu je 5 dôvodov, prečo je víno ideálnym spoločníkom na chatu:

1. Podporuje pomalé tempo a oddych

Víno je nápoj, ktorý nepijeme narýchlo. Naopak – jeho chuť si vyžaduje chvíľu pokoja, rozhovor, smiech a prípadne aj ticho. Práve preto sa hodí na chatu, kde sa nikam neponáhľame a užívame si čas s blízkymi.

2. Dá sa perfektne spárovať s chatovou kuchyňou

Či už grilujete, varíte guláš, pripravujete syrový tanier alebo len opečiete klobásky, vždy sa nájde víno, ktoré k jedlu sadne ako uliate. Červené k hovädziemu, biele k rybe či syrom, ružové na letné podvečery – možnosti sú nekonečné.

3. Zahreje počas chladných večerov

Ak ste niekedy sedeli na terase pod dekou a držali pohár červeného vína, viete presne, o čom hovoríme. Víno má tú krásnu schopnosť zahriať nielen telo, ale aj dušu – ideálne, keď sa vonku ochladí alebo sa večer predĺži.

4. Vytvára atmosféru

Fľaša vína na stole, praskajúce drevo v krbe a dobrá hudba – znie to ako klišé? Možno, ale funguje to vždy. Víno jednoducho pridáva k chatovej nálade niečo výnimočné a zároveň prirodzené. Netreba k tomu nič navyše.

5. Spája ľudí

Na chate je všetko o spoločných chvíľach. A víno, ak je dobré a zdieľané, má silu spájať. Otvorenie fľaše často spustí zaujímavé rozhovory, zaspomínanie si či jednoducho zábavu.

Tip na záver: Nezabudnite si víno vybrať podľa sezóny – v lete osviežujúce biele či ružové, v zime zamatové červené alebo aj varené. A ak sa dá, podporte lokálnych vinárov – ich príbehy chutia často rovnako dobre ako samotné vína.

☀️ Letná paleta vín: Vône, chute a bublinky pre horúce dni
Leto – to nie je len sezóna dovoleniek, opaľovania a dlhých večerov. Je to aj obdobie, kedy sa víno
prirodzene stáva súčasťou každodenných radostí. Letné stretnutia s priateľmi, grilovačky pod holým
nebom či spontánne pikniky si priam pýtajú ľahké, svieže a príjemne aromatické vína. A tie tu máme.
✨ Prosecco – bublinková nálada
Ak by mal mať letný večer svoju zvukovú stopu, určite by obsahovala šum bubliniek z pohára
Prosecca. Tento ikonický šumivý nápoj je ako stvorený pre bezstarostné chvíle – ľahké telo, ovocná
chuť a svieži charakter z neho robia perfektný aperitív. Navyše sa výborne hodí aj do letných drinkov
ako Hugo, Bellini či Mimosa.
Párovanie prosecca s jedlom:
• Aperitív pri západe slnka
• Letné ovocné šaláty s melónom a mätou
• Krevety s citrónovo-mätovým dressingom
• Taliansky dezert Panna Cotta alebo ovocný sorbet
�� Rizling rýnsky – elegancia z našich viníc
Rizling rýnsky je jeden z najvšestrannejších bielych vín – vie byť jemný, no stále bohatý na chuť. Jeho
tónmi broskýň, hrušiek a marhúľ vás očarí pri každom dúšku. S výraznou kyselinkou osvieži aj tie
najhorúcejšie dni. A čo je na ňom najlepšie? Skvele odráža terroir a darí sa mu aj na Slovensku. Ak
hľadáte víno na letné popoludnia, Rizling vás nikdy nesklame.
Párovanie Rizlingu s jedlom:
• Kuracie mäso na bylinkách s grilovanou zeleninou
• Letný zemiakový šalát s dijonskou horčicou
• Ovocný koláč s marhuľami alebo broskyňami
• Pikantné ázijské jedlá (napr. thajské kari s kokosovým mliekom)
�� Sauvignon Blanc – výbuch aróm
Sauvignon Blanc z Nového Zélandu je už legendou. Výrazné
vône egrešov, limetky, grapefruitu a typický herbálny charakter
robia z tohto vína ideálneho letného spoločníka. Chladne osvieži
a vďaka svojej živej aróme si ho zapamätáte aj po prvom dúšku.
Skvelo sa hodí ku kozím syrom, šalátom či rybím pokrmom.
Párovanie Sauvignonu s jedlom:
• Kozí syr s rukolovým šalátom a grepom
• Ryby na pare s limetkovou omáčkou
• Avokádový toast s cherry paradajkami a bazalkou
• Sushi, ceviche alebo tuniakový tatarák

�� Rosé – letná hviezda večerov

Ružové víno je fenomén, ktorý si našiel miesto v srdciach milovníkov leta. Je krásne na pohľad, svieže
na chuť a mimoriadne všestranné. Rosé sa nebojí žiadnej kuchyne – hodí sa ku grilovaným rybám,
plodom mora, hydine aj k niektorým druhom červeného mäsa. Čisté leto v pohári.
Párovanie ružového vína s jedlom:
• Grilovaný losos s ružovým korením
• Šalát s melónom, prosciuttom a rukolou
• Morčacie alebo kuracie špízy s bylinkami
• Jahodový koláč alebo čerstvé bobuľové ovocie

�� Chardonnay – noblesa s chuťou mora
Chardonnay dokáže prekvapiť – od ľahkých, sviežich verzií až po tie s
jemným dotykom dreva. Predstavte si letný večer, tanier mušlí na masle
s pórom a pohár dobre vychladeného Chardonnay. Presne táto
kombinácia vytvára ten „tichý luxus“, ktorý si zaslúžite – bez
zbytočných kompromisov.
Párovanie Chardonnay s jedlom:
• Mušle na masle s bielym vínom a pórom
• Krémové cestoviny s lososom alebo špenátom
• Caesar šalát s grilovaným kuracím mäsom
• Brie alebo camembert s hruškovým chutney

Leto vo víne je o pocite – o slnku v pohári, o smiechu priateľov a chvíľach, ktoré chutia
výnimočne. Ktoré víno si otvoríte dnes večer? ����

Keď sa povie „Prosecco“, väčšine z nás sa vybaví pohár sviežeho, šumivého vína, ktoré rozjasní každú
príležitosť. No definovať, čo vlastne Prosecco je, nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Jeho
príbeh je spletitý ako vinice, z ktorých pochádza – plný histórie, tradície a výnimočnosti.
Od poézie k prestíži
Slovo Prosecco sa po prvýkrát objavilo v roku 1754 v básni „Il Roccolo“ od Valeriana Canatiho,
odohrávajúcej sa v talianskej provincii Vicenza. Samotný názov však pravdepodobne pochádza z
malej dedinky Prosecco pri Terste. Práve odtiaľ sa vínna réva začala šíriť do regiónov Veneto a Friuli
Venezia Giulia, kde má dnes Prosecco svoj domov.

Tajomstvo ukryté v hrozne

Základom Prosecca je odroda hrozna Glera, známa svojou
krehkosťou a aromatickosťou. Pestuje sa najmä v
kopcovitých oblastiach Conegliano, Valdobbiadene,
Asolo a v provincii Treviso, kde sa klíma, pôda a ľudské
umenie spojili do harmonického celku.
Hoci sa vinič Glera rozšíril naprieč regiónmi, najväčší
úspech zažilo Prosecco až v 90. rokoch 20. storočia. V tom
období získalo označenie IGT (chránené zemepisné
označenie) a otvorilo si dvere na zahraničné trhy.

DOC, DOCG – Značky kvality, ktoré hovoria za všetko
V roku 2009 dostalo Prosecco prestížne označenie DOC (Denominazione di Origine Controllata),
ktoré garantuje pôvod a kvalitu vína. Niektoré výnimočné oblasti, ako Conegliano – Valdobbiadene,
boli navyše povýšené na DOCG, čo je najvyššia talianska klasifikácia pre vína.
Dnes produkuje Prosecco viac ako 8 000 vinárstiev a 269 producentov šumivých vín, ktorí ročne
vyrobia vyše 330 miliónov fliaš. Tento bublinový zázrak dosahuje obrat vyše 3 miliardy eur a v roku
2014 dokonca prekonal v predaji aj samotné šampanské.

Prečo je Prosecco také obľúbené?
Je ľahké, svieže, aromatické a prístupné. Vôňa zelených jabĺk, hrušiek, broskýň a jemných citrusov
robí z každého dúšku zážitok. Na rozdiel od šampanského je Prosecco vyrábané metódou Charmat,
ktorá zachováva ovocnosť a čistotu chutí.

Prosecco zblízka: Čo ho robí výnimočným?
Prosecco má niekoľko vlastností, ktoré ho výrazne odlišujú od iných bielych vín. Základ tvorí hrozno
Glera, ktoré musí tvoriť minimálne 85 % celkovej suroviny. Zvyšných 15 % môžu tvoriť odrody ako
Chardonnay či Pinot (biely, šedý alebo čierny).
Víno má jemne slamovožltú farbu a jeho svieža vôňa i chuť z neho robia skvelého partnera k rôznym
jedlám – od dezertov až po ľahké predjedlá z rýb. Kým kedysi sa podávalo prevažne k suchým alebo
smotanovým zákuskom, dnes je vyhľadávané ako aperitív alebo doplnok k slaným chuťovkám.
Prosecco môže existovať v štyroch hlavných variantoch:
 Tiché Prosecco (min. 10,5 % alkoholu) – vyrába sa len v suchom štýle
 Prosecco Spumante (min. 11 % alkoholu) – v štýloch extra brut, brut, dry, extra dry
 Šumivé Prosecco Frizzante (min. 9 % alkoholu) – jemnejšie perlenie, len suché
 Prosecco Rosé (od roku 2020) – vyrábané z Glera a Pinot Noir
Historicky sa Prosecco vyrábalo ako tiché víno. Až v 50. rokoch 20. storočia sa začalo
experimentovať s dvoma metódami výroby šumivého vína – klasickou metódou (kvasenie vo fľaši) a
tzv. Marinottiho metódou, dnes známou ako Charmatova metóda (kvasenie v tankoch pod
kontrolovaným tlakom a teplotou).

Dnes je Prosecco synonymom pre radosť, eleganciu a ľahkosť života. Či už ako osvieženie počas
letného večera, alebo ako súčasť oslavy – bublinky z Veneto si vždy nájdu svoje miesto v pohári
aj v srdci.

Prosecco nie je len víno. Je to kultúrny fenomén, symbol talianskeho životného štýlu a dôkaz, že
aj z malej dedinky môže vzísť niečo veľké.

Najstaršie doklady o vinohradníckej činnosti na území dnešného Slovenska pochádzajú zo 6. až 7.
storočia pred naším letopočtom. Archeologické nálezy, konkrétne sedem vinohradníckych nožov z
tohto obdobia, svedčia o tom, že ako prví začali vinič pestovať Kelti. Títo obyvatelia nielenže vinič
kultivovali a vyrábali víno, ale zároveň ho aj vyvážali ako luxusný tovar do severnejších oblastí
Európy.
K významnému rozvoju vinohradníctva došlo počas rímskeho osídlenia územia, najmä na svahoch
Malých Karpát. Rimania tu približne pred dvetisíc rokmi systematicky zakladali vinohrady a
pestovanie viniča hroznorodého nadobudlo intenzívnejší charakter. Ušľachtilé odrody viniča boli na
naše územie pravdepodobne prinesené počas vlády cisára Marca Aurélia Próba (276–282 n. l.).
V čase príchodu prvých slovanských kmeňov bolo vinohradníctvo už pevne etablované. Jeho rozvoj
pokračoval kontinuálne až do 13. storočia, keď bola väčšina vinohradov zničená počas
tatárskeho vpádu. Obnova prišla v 15. storočí so stredovekou kolonizáciou – Nemci na západnom
Slovensku a Taliani v oblasti dnešného Tokaja priniesli nové poznatky a vinohradnícke techniky.
Pestovanie viniča sa v tomto období rozšírilo prakticky do všetkých regiónov s výnimkou Oravy.
Vinohrady boli zaznamenané aj v oblastiach ako Liptov (Ružomberok), Spiš (Levoča) či
severovýchodné Slovensko (Prešov, Bardejov).

Klenutá kamenná pivnica s drevenými sudmi – zachytáva prostredie, v ktorom sa uchovávalo a
zrejúce víno, čo podporuje kontinuitu od rímskeho po novodobú éru.

Až 70 % vína predaného na Slovensku však pochádzalo zo západného Slovenska a Hontu, čo
svedčí o dominantnej úlohe týchto regiónov. Bratislava, vďaka svojej polohe na Dunajskej
obchodnej ceste, zohrávala mimoriadnu úlohu. Je považovaná za najstaršiu vinohradnícku obec na
Slovensku – písomné zmienky o pestovaní viniča v jej okolí pochádzajú už z rokov 997 – 1038.
Rozmach vinohradníctva v Bratislave dokumentuje záznam z roku 1435, kedy sa v meste
nachádzalo 474 vinohradníckych rodín, ktoré vlastnili 2 003 viníc na 114 vinohradníckych
záhonoch. V uvedenom roku vyprodukovali 226 952,5 okovov vína, čo predstavuje približne 15 356
hektolitrov. Táto produkcia podliehala desiatkovej dani. Zavedenie daní ako deviatky, desiatky či

pozemkové poplatky z viníc vytváralo priestor pre rozvoj remesiel a ekonomický rast miest.
Výsledkom boli rôzne privilégiá a slobody udelené panovníkmi.
Do konca 15. storočia vznikali vinohradnícke cechy, zavádzali sa práva výčapu a dedili sa zvyklosti
súvisiace s pestovaním a spracovaním hrozna. V druhej polovici 16. storočia dosiahla ročná
produkcia vína na území Slovenska 650 až 700 tisíc hektolitrov, pričom počet obyvateľov bol
približne jeden milión.
V priebehu 16. a 17. storočia však došlo k ústupu od pestovania viniča vo väčšom geografickom
rozsahu, pravdepodobne z dôvodu ekonomickej nerentability. Vinohradníctvo sa začalo sústreďovať
do oblastí, ktoré sú dodnes známe svojou vinohradníckou tradíciou. Pokles produkcie pokračoval
počas 18. a 19. storočia v dôsledku zavlečených chorôb (perenospóra) a škodcov (fyloxéra), ako aj
vplyvom hospodárskych kríz a vojnových udalostí.
Najvýraznejší rozmach v novodobej histórii prišiel v 60. až 80. rokoch 20. storočia, kedy
vinohradníctvo zaznamenalo najväčšiu plošnú expanziu – zo 15 250 ha v roku 1945 sa
pestovateľské plochy rozšírili na 32 140 ha v roku 1985. Tento rast bol však často spojený s
kolektivizáciou a dôrazom na kvantitu na úkor kvality.

Moderné vinohrady v Malých Karpatoch – súčasná fotografia vinohradov s panorámou Malých
Karpát, pripomínajúca kontinuitu tradície od rímskeho obdobia až po dnešok .

V posledných desaťročiach vinohradníctvo čelí výraznému úbytku pestovateľských plôch, ktoré v
súčasnosti predstavujú menej ako 10 000 ha. Napriek tomu sa dnešné vinárstvo opiera o kombináciu
moderných technológií a bohatého historického dedičstva, čo umožňuje výrobu vín najvyššej kvality.

Slovenské víno – Pýcha našej krajiny
Na Slovensku máme momentálne uznaných 37 odrôd viniča hroznorodého (Vitis vinifera), z ktorých
je možné vyrábať vysoko kvalitné vína. Niektoré odrody sú známe a rozšírené po celom svete – ako
napríklad Chardonnay, Pinot blanc, noir a gris (u nás známe ako Rulandské biele, modré a sivé),
Sauvignon blanc, Tramín červený, Cabernet Sauvignon, Alibernet, Svätovavrinecké či Zweigeltrebe.
Skutočnou devízou Slovenska sú však vína stredoeurópskeho charakteru. Rizling vlašský a
rýnsky, Pálava, Muškát moravský, Müller-Thurgau, Irsai Oliver, Aurelius, Bouvierovo hrozno,
Dievčie hrozno, Feteasca regala, Neuburské či Veltlínske zelené a červené skoré patria medzi tie, ktoré
dokážu nádherne zachytiť terroir našich regiónov. Z modrých odrôd vynikajú André, Frankovka
modrá – dlho prehliadaný klenot medzi červenými vínami – či Neronet.
Tieto vína môžete porovnať s tými z okolitých krajín ako Rakúsko, Maďarsko či Česko. Objavíte tak
chuťový podpis strednej Európy – sviežosť, harmóniu a iskrivú energiu.

Originálne slovenské odrody
Skutočným pokladom sú odrody vyšľachtené špeciálne pre slovenské podmienky. Odrody ako Devín,
Milia, Noria, Dunaj či Silvánske zelené sú autentické, jedinečné a nenájdete ich nikde inde na
svete. Ich chuť je odrazom našej krajiny, znalostí a vinárskeho srdca. V budúcnosti sa môžeme tešiť na
ďalšie unikáty ako Hron, Váh a Nitra.
Osobitnú kapitolu predstavujú tokajské odrody – Furmint, Lipovina a Muškát žltý, ktoré vďaka
špecifickému spracovaniu a ušľachtilej plesni tvoria vína svetovej úrovne.

Osem tvárí slovenského vína
Slovenské víno má mnoho podôb – od sviežich bielych vín až po hlboké a elegantné červené či
prírodne sladké výbery. Každá odroda rozpráva svoj vlastný príbeh, ktorý odhaľuje krajinu, počasie a
rukopis vinára. Slovenské vína sú výnimočné tým, že v nich cítiť nielen terroir, ale aj dušu a tradíciu.

Ikonické slovenské odrody zblízka

Müller-Thurgau je súčasťou slávneho trojlístka spolu s Veltlínskym zeleným a
Rizlingom vlašským.
Toto víno očarí sviežosťou, muškátovou vôňou a mladistvou hravosťou. Je
obľúbené naprieč generáciami a vinárskymi oblasťami.
Ako burčiak otvára oberačkovú sezónu a prináša do pohárov radosť z nového
vinárskeho roka.

Devín, odroda s menom brala nad sútokom Dunaja a Moravy, je mladý, no silný
reprezentant slovenského vinárstva.
Je výsledkom kríženia Tramínu červeného a Veltlínskeho červeno-bieleho.
Ponúka suché vína aj prírodne sladké výbery s typickou muškátovo-korenistou
vôňou.
V pohári rozoznáte sušené marhule, púpavový med i chlebové tóny. Devín je
víno so šľachtickým šarmom vhodné na slávnostné príležitosti.

Rizling vlašský patrí medzi najuniverzálnejšie odrody. Hoci jeho
pôvod nie je jednoznačný, usadil sa aj na Slovensku ako doma.
Z rôznych vinohradníckych oblastí ponúka odlišné chuťové
profily – od lieskovcov a vlašských orechov až po ovocno-

kvetinové arómy.

Vďaka výbornej acidite má skvelý zrecí potenciál. Nájdeme ho aj
vo vzácnych slamových či ľadových výberoch.

Veltlínske zelené je víno s výnimočnou kvalitou a farebnou paletou od
zelenožltej po smaragdovú.
Ponúka vône broskýň, ananásu, mandľových kvetov a lipy.
V chuti dominuje mandľová elegancia, príjemné kyselinky a ovocná sviežosť.
Veltlín je skvelý ako mladé víno, no vie aj dôstojne vyzrievať, čo dokazujú aj
historické ročníky.

Frankovka modrá – obľúbené víno Márie Terézie, ktorému žičí stredoeurópsky
priestor, našlo svoju domovinu a nenapodobiteľný výraz práve v slovenských
vinohradoch.
Preslávila ju Rača, Skalica i Nitrianska a Južnoslovenská oblasť. Frankovka je
víno veľkých príbehov – najznámejší je ten o cisárovnej Márii Terézii, ktorá si
vraj zamilovala jej škoricovú chuť a tóny černíc, čučoriedok i čokolády.
Navyše, vďaka obsahu resveratrolu má Frankovka aj zdravotné benefity –
chráni srdce a pripomína „slovenský paradox“.

Svätovavrinecké – červené víno, ktorého názov nesie svätý prívlastok. Druhá
najrozšírenejšia modrá odroda u nás pochádza z Burgundska, no udomácnila sa
dokonale.
Intenzívna farba, vyšší obsah trieslovín, vôňa kôstkového ovocia, škorice a
rozmanitosť naprieč regiónmi robia zo Svätovavrineckého čítanku slovenského
červeného vína.
Po vyzretí býva hrejivé, harmonické a výnimočne obsažné.

Cabernet Sauvignon – podobne ako Caesar: „Veni, vidi, vici.“ Na Slovensku si
tento kráľ červených vín podmanil najmä Južnoslovenskú, Nitriansku a
Malokarpatskú oblasť.
Slovenské kabernety vynikajú purpurovou farbou a chuťou plnou bobuľového
ovocia – malín, černíc, ríbezlí. V barikových sudoch získavajú noblesu s vôňami
vanilky, čokolády či tabaku.
Medzinárodne oceňované kabernety dokazujú, že aj malá vinárska krajina môže
ponúknuť veľké víno.

Dunaj – mohutné, hrdé a čisto slovenské.
Toto víno vzniklo skrížením Muscatu Bouchet, Oporta a Svätovavrineckého.
Nesie meno po európskom veľtoku a podobne ako on, aj víno Dunaj má silu,
eleganciu a pôvodnú krásu.
Z Južnoslovenskej oblasti pochádzajú výnimočné sladké i suché verzie. Dunaj
prekvapí tmavou farbou, štruktúrou a čokoládovým buketom. Je ukážkou
originality slovenského terroiru a dôkazom vinárskej kreativity.

Slovenské víno je zrkadlom našej krajiny, kultúry a vinárskej vášne. S každým dúškom prenikáte
hlbšie do príbehu miesta, počasia a vinára. Objavujte ho s otvoreným srdcom – stojí to za to.

Dezertné vína predstavujú jedinečný svet v pohári – sú sladké, aromatické, plné slnka a histórie. Ich
kúzlo spočíva v schopnosti pozdvihnúť akýkoľvek moment oddychu, či už ide o pokojný večer doma,
príjemné posedenie v obľúbenej vinotéke alebo slávnostnú večeru. S každým dúškom ponúkajú
zážitok, ktorý v nás prebudí zmysly a chuť spomaliť.
Kde sa rodí sladkosť?
Korene dezertných vín siahajú najmä do južných vinárskych oblastí, kde vinič dozrieva pod
intenzívnym slnečným svitom. Práve dostatok slnka zabezpečuje vysoký obsah prírodného cukru v
hrozne, čo sa odráža aj vo výslednej chuti. Dezertné vína sú tak známe nielen svojou sladkosťou, ale aj
výraznejším alkoholom – typicky medzi 15 % až 19 %. Medzi najznámejšie svetové mená patria
Portské, Malaga a Marsala, pričom ich štýly sa líšia v závislosti od krajiny a spôsobu výroby.

Ako vznikajú dezertné vína?
Výroba týchto vín si vyžaduje precízny prístup. Základom je buď prirodzené prekvasenie muštu s
vysokým obsahom cukru pomocou špeciálnych kvasiniek, alebo zastavenie kvasenia pridaním čistého
liehu či vínneho destilátu. Tým sa zachová požadovaný zvyškový cukor a zvýši sa alkohol.
V južných krajinách sa často používajú aj tzv. mistely – alkoholizované muštové zmesi, ktoré sa
upravujú prídavkom vínneho destilátu. V niektorých prípadoch sa používajú aj maceráty alebo víno
prechádza oxidáciou, čo mu dodáva komplexnú chuť s tónmi sušeného ovocia, orechov či karamelu.

Dezertné vína na Slovensku
Aj na Slovensku sa stretávame s výrobou dezertných vín – najčastejšie bielych a červených. Tie sa
vyrábajú z prírodného vína, do ktorého sa pridáva čistý lieh a neskôr aj zahustený mušt. Tak vzniká
harmonické spojenie alkoholu a cukru. Po výrobe víno dozrieva v pokoji, aby sa všetky zložky spojili
do jedného elegantného celku. Pasterizácia a tepelné ošetrenie ešte viac umocnia jeho aromatický
profil.

Zaujímavou kategóriou sú tzv. muštové vína – vína vzniknuté hlbokým prekvasením cukornatých
muštov s obsahom alkoholu od 13 % do 15 %. Ich výsledná chuť býva doplnená o rôzne bylinkové či
ovocné maceráty. Hoci ide o raritné vína, ponúkajú fascinujúce senzorické zážitky a možnosť vytvárať
unikátne príchute.

Víno nie je len nápoj – je to kultúra, rituál a umenie, ktoré si zaslúži rešpekt. Či už ste hosťom na degustácii, organizujete večeru alebo len chcete zapôsobiť pri pohári červeného, základná vinárska etiketa vám pomôže vychutnať si víno na tej správnej úrovni. V tomto článku vám prinášame stručného, no užitočného sprievodcu vinárskym správaním.

🕰️ Poradie podávania vín

Víno by sa nemalo podávať náhodne. Každý typ vína má svoje miesto v poradí – od sviežich aperitívov po bohaté dezertné vína.

Odporúčané poradie:

1. Šumivé vína (ako aperitív)

2. Biele vína pred červenými

3. Ľahké vína pred plnými

4. Suché vína pred sladkými

5. Mladé vína pred zrelými

🌡️ Teplota podávania

Na chuti vína sa podieľa nielen jeho odroda a ročník, ale aj teplota. Nesprávne podávanie môže výrazne skresliť zážitok.

• Biele vína: 8 – 12 °C

• Červené vína: 14 – 18 °C

• Ružové a šumivé vína: 6 – 10 °C

• Dezertné vína: 6 – 8 °C

Víno vždy podávajte vychladené na odporúčanú teplotu – zníži to kyslosť bielych a zvýrazní arómu červených.

🥂 Poháre a správne nalievanie

Víno si zaslúži kvalitný pohár – a správne držanie i nalievanie.

Typy pohárov:

• Biele víno: menší, užší pohár na zachovanie arómy a sviežosti

• Červené víno: väčší pohár so širokým kalichom na oxidáciu

• Šumivé víno: úzky flautový pohár pre udržanie perlenia

• Dezertné víno: malý pohár na intenzívnu arómu

Ako správne nalievať:

• Držte fľašu za spodok (nie za hrdlo)

• Etiketa by mala smerovať k hosťovi

• Nalejte približne tretinu pohára

• Hosťom sa nalieva zľava, začína sa ženami

👃👅 Degustácia vína – krok za krokom

Profesionálna degustácia vína sa skladá z troch fáz:

1. Zrak – Sledujte farbu, čírosť a viskozitu vína.

2. Vôňa – Roztočte víno v pohári a privoňajte. Cítite ovocie, kvetiny, zemitosť?

3. Chuť – Malý dúšok nechajte prejsť po jazyku. Hodnoťte telo, kyslosť, taníny a dochuť.

👉 Tip: Pri profesionálnych ochutnávkach sa víno neprehĺta, ale vypľúva (pľuvátko).

🙏 Etiketa pri stole

Víno je spoločenský nápoj a pri stole platia určité pravidlá:

• Pohár držte za nožičku, nie za kalich

• Víno sa pije pomaly, v malých dúškoch

• Nenoste výrazné parfémy – narúšajú arómu vína

• Neporovnávajte vína nahlas, ak nie ste na degustácii

• Nedolievajte si sami, ak nie ste hostiteľom

🍽️ Víno a jedlo – základy párovania

Víno a jedlo by sa mali dopĺňať, nie prekrikovať. Tu sú základné kombinácie:

🏁 Záver

Víno má bohatú históriu a vlastné rituály. Znalosť vinárskej etikety z vás urobí nielen elegantného spoločníka, ale aj lepšieho konzumenta, ktorý si víno vie naozaj vychutnať. 🍇

Pamätajte – etika vo víne nie je o striktných pravidlách, ale o rešpekte k nápoju, ktorý spája ľudí už tisícročia.

🍷 NAJZNÁMEJŠIE ČERVENÉ ODRODY V EURÓPE

🇫🇷 Francúzsko

• Cabernet Sauvignon – Bordeaux; intenzívne, tanínové víno

• Merlot – Bordeaux; mäkké, ovocné vína

• Pinot Noir – Burgundsko; elegantné, svieže, zložité

• Syrah – Rhône; plné, korenisté vína

🇮🇹 Taliansko

• Sangiovese – Chianti, Toskánsko; čerešňové, suché vína

• Nebbiolo – Piemont (Barolo, Barbaresco); trpké, dlhoveké vína

• Barbera – ovocné, kyslé, svieže vína

🇪🇸 Španielsko

• Tempranillo – Rioja, Ribera del Duero; slivky, vanilka, zemitosť

• Garnacha (Grenache) – južné Španielsko; ovocné a alkoholické

🇵🇹 Portugalsko

• Touriga Nacional – základ portského a kvalitných červených vín

🥂 NAJZNÁMEJŠIE BIELE ODRODY V EURÓPE

🇫🇷 Francúzsko

• Chardonnay – Burgundsko, Champagne; od minerálneho po maslové vína

• Sauvignon Blanc – Loire, Bordeaux; citrus, žihľava, kyselinka

• Chenin Blanc – Loire; sladké aj suché štýly

🇩🇪 Nemecko

• Riesling – najznámejšia nemecká odroda; všestranné a aromatické vína

🇮🇹 Taliansko

• Pinot Grigio – svieže, ľahké vína

• Verdicchio, Garganega, Fiano – menej známe, ale kvalitné

🇪🇸 Španielsko

• Albariño – Rías Baixas; svieže, citrusové, ideálne k morským plodom

• Verdejo – z oblasti Rueda; suché, ovocné vína

🇵🇹 Portugalsko

• Loureiro, Arinto, Antão Vaz – tradičné biele odrody pre vína ako Vinho Verde

🏔️ STREDNÁ A VÝCHODNÁ EURÓPA

🇦🇹 Rakúsko

• Grüner Veltliner – najtypickejšia rakúska odroda; korenistá, svieža

• Zweigelt – červené víno s jemnými tanínmi

🇸🇰 Slovensko / 🇨🇿 Česko

• Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené

• Frankovka modrá, Modrý Portugal, Devín (slovenská odroda)

🇭🇺 Maďarsko

• Furmint – základ tokajských vín

• Hárslevelű, Juhfark, Kadarka

Najstaršie doklady o vinohradníckej činnosti na území dnešného Slovenska pochádzajú zo 6. až 7. storočia pred naším letopočtom. Archeologické nálezy, konkrétne sedem vinohradníckych nožov z tohto obdobia, svedčia o tom, že ako prví začali vinič pestovať Kelti. Títo obyvatelia nielenže vinič kultivovali a vyrábali víno, ale zároveň ho aj vyvážali ako luxusný tovar do severnejších oblastí Európy.

K významnému rozvoju vinohradníctva došlo počas rímskeho osídlenia územia, najmä na svahoch Malých Karpát. Rimania tu približne pred dvetisíc rokmi systematicky zakladali vinohrady a pestovanie viniča hroznorodého nadobudlo intenzívnejší charakter. Ušľachtilé odrody viniča boli na naše územie pravdepodobne prinesené počas vlády cisára Marca Aurélia Próba (276–282 n. l.).

V čase príchodu prvých slovanských kmeňov bolo vinohradníctvo už pevne etablované. Jeho rozvoj pokračoval kontinuálne až do 13. storočia, keď bola väčšina vinohradov zničená počas tatárskeho vpádu. Obnova prišla v 15. storočí so stredovekou kolonizáciou – Nemci na západnom Slovensku a Taliani v oblasti dnešného Tokaja priniesli nové poznatky a vinohradnícke techniky. Pestovanie viniča sa v tomto období rozšírilo prakticky do všetkých regiónov s výnimkou Oravy. Vinohrady boli zaznamenané aj v oblastiach ako Liptov (Ružomberok), Spiš (Levoča) či severovýchodné Slovensko (Prešov, Bardejov).

Klenutá kamenná pivnica s drevenými sudmi – zachytáva prostredie, v ktorom sa uchovávalo a zrejúce víno, čo podporuje kontinuitu od rímskeho po novodobú éru.

Až 70 % vína predaného na Slovensku však pochádzalo zo západného Slovenska a Hontu, čo svedčí o dominantnej úlohe týchto regiónov. Bratislava, vďaka svojej polohe na Dunajskej obchodnej ceste, zohrávala mimoriadnu úlohu. Je považovaná za najstaršiu vinohradnícku obec na Slovensku – písomné zmienky o pestovaní viniča v jej okolí pochádzajú už z rokov 997 – 1038.

Rozmach vinohradníctva v Bratislave dokumentuje záznam z roku 1435, kedy sa v meste nachádzalo 474 vinohradníckych rodín, ktoré vlastnili 2 003 viníc na 114 vinohradníckych záhonoch. V uvedenom roku vyprodukovali 226 952,5 okovov vína, čo predstavuje približne 15 356 hektolitrov. Táto produkcia podliehala desiatkovej dani. Zavedenie daní ako deviatky, desiatky či pozemkové poplatky z viníc vytváralo priestor pre rozvoj remesiel a ekonomický rast miest. Výsledkom boli rôzne privilégiá a slobody udelené panovníkmi.

Do konca 15. storočia vznikali vinohradnícke cechy, zavádzali sa práva výčapu a dedili sa zvyklosti súvisiace s pestovaním a spracovaním hrozna. V druhej polovici 16. storočia dosiahla ročná produkcia vína na území Slovenska 650 až 700 tisíc hektolitrov, pričom počet obyvateľov bol približne jeden milión.

V priebehu 16. a 17. storočia však došlo k ústupu od pestovania viniča vo väčšom geografickom rozsahu, pravdepodobne z dôvodu ekonomickej nerentability. Vinohradníctvo sa začalo sústreďovať do oblastí, ktoré sú dodnes známe svojou vinohradníckou tradíciou. Pokles produkcie pokračoval počas 18. a 19. storočia v dôsledku zavlečených chorôb (perenospóra) a škodcov (fyloxéra), ako aj vplyvom hospodárskych kríz a vojnových udalostí.

Najvýraznejší rozmach v novodobej histórii prišiel v 60. až 80. rokoch 20. storočia, kedy vinohradníctvo zaznamenalo najväčšiu plošnú expanziu – zo 15 250 ha v roku 1945 sa pestovateľské plochy rozšírili na 32 140 ha v roku 1985. Tento rast bol však často spojený s kolektivizáciou a dôrazom na kvantitu na úkor kvality.

Moderné vinohrady v Malých Karpatoch – súčasná fotografia vinohradov s panorámou Malých Karpát, pripomínajúca kontinuitu tradície od rímskeho obdobia až po dnešok .

V posledných desaťročiach vinohradníctvo čelí výraznému úbytku pestovateľských plôch, ktoré v súčasnosti predstavujú menej ako 10 000 ha. Napriek tomu sa dnešné vinárstvo opiera o kombináciu moderných technológií a bohatého historického dedičstva, čo umožňuje výrobu vín najvyššej kvality.